Toto interview s Morio Higaonna Senseiom bolo po prvý krát publikované v čísle 10 časopisu Dragon Times. Znovu ho tu publikujeme kvôli úžitku, ktorú z neho môže mať celý svet Karate a obzvlášť pre tých, ktorí boli zmätení poslednou kampaňou fám, narážok a dezinformácií zameraných na zdiskreditovanie tohto veľmi vysoko uznávaného inštruktora Karate.
Nemalo by ostať bez poznámky, že navzdory tomu, že sa u všetkých serióznych žurnálov o bojových umeniach stretli len s výsmechom, tieto príbehy pokračujú dookola s monotónnou pravidelnosťou. Z toho dôvodu môžeme uzavrieť, že táto kampaň nie je ani tak zameraná na zdiskreditovanie Morio Higaonnu, ale skôr sa pokúša o to vzbudiť pozornosť verejnosti voči množstvu bezvýznamných inštruktorov, ktorí spájajú svoje mená s líniou Morio Higaonna Senseia a An´ichi Miyagi Senseia.
Dragon Times: Sensei, rád by som sa vás spýta na niektoré kritiky na vašu osobu a vašeho učiteľa An´ichi Miyagiho. Obzvlášť sa hovorí, že An´ichi Sensei bolo v časoch keď trénoval s Chojun Miyagi Senseiom len dieťa, takže sa naučil len časť systému a preto je jeho charakter, povedzme chybný.
Morio Hiagonna: Keby by to nebolo také směšné, tak by ma to veľmi rozčuľovalo. Je to takisto veľmi ironické. Ľudia zdanlivo neochotne akceptujú moje slovo, že mojím učteľom je málo známy An´ichi Miyagi, ale ochotne akceptujú tvrdenia jedného z mojich bývalých študentov, že jeho učiteľ bol Chojun Miyagi, zakladateľ Goju Ryu a to navzdory faktu, že bol sotva starší ako dojčenec keď Chojun Sensei zomrel. Ignorujú pravdu, ale akceptujú absurditu. Skútočnosť o tejto záležitosti je veľmi jednoduchá. Keď som po prvý raz vzrušený nervózny a s peniazmi do mojej mami v zaťatej pästi vstúpil do Záhradného Dojo Chojun Miyagi Senseia, bol som chlapec vo veku asi šestnásť rokov. Koshin Iha, študent Chojun Miyagi Senseia, mi poveda: "Ak chceš trénovať seriózne, An´ichi ťa bude učiť". Odvtedy ma učil; mal som iba jedného učiteľa. Najprv som nebol nejako obzvlášť ohromený An´ichi Senseiom. Hoci jeho pohyby boli veľmi hladké, jemné a silné, bol som oveľa viac očarený holou silou mladších študentov, obzvlášť Saburo Higom. Mohli ste priam cítiť prúd vetru keď kopol a udrel a postava, ktorú získal vďaka tréningu Sanchin bola úžasne inšpirujúca. Až potom, keď som sám postúpil a začal som chápať Goju Ryu Chojun Miyagi Sensei, až potom som si začal uvedomovať majstrovstvo An´ichi Senseia v ňom.
Dragon Times: Mali by sme uviesť, že An´ichi Sensei mal v čase úmrtia Chojun Senseia len dvadsať rokov, čoho dôsledkom je, že nebol dostatočne starý aby dosiahol akúkoľvek podstatnú schopnosť.
Morio Hiagonna: Ľudia by si najprv mali overiť fakty skôr ako začnú hovoriť na verejnosti. Keď Chojun Sensei umrel, 8.októbra 1953, An´ichi Sensei mal v skutočnosti dvadsať dva, jeho dátum narodenia je 9.februára 1931. Jeho formujúce roky, od 1948 do 1953, strávil intenzívnym osobným tréningom s Chojun Senseiom na dennom základe, v čase keď bol jediným žiakom Zakladateľa. Ako sa lepšie naučiť Goju Ryu Karate ako získať ho od jeho zakladateľa v mladom veku a stráviť zvyšok života zdokonaľovaním svojich schopností!
Dragon Times: Ostatní inštruktori vyhlasovali, že boli vašimi prvými inštruktormi; ako odpoviete na tieto dohady?
Morio Hiagonna: Prečo by to mali vyhlasovať a dohadovať? Ja viem kto ma učil a dokonca aj teraz ked potrebujem skontrolovať svoje Kata, vraciam sa k tomu istému zdroju, An´ichi Miyagimu. V mysli nemám ani tieň pochybnosti, takže prečo by mali byť nejaké pochybnosti v mysliach ostatných. Samozrejme, keď som sa začal učiť Karate, učili ma všetci Sempaii. Vtedy bol tréning veľmi odlišný, bolo to v spôsobe ako keby sme boli široká rodina, starší bratia pomáhali mladším bratom. Ak naozaj chceme rozpitvávať tento bod, tak môžete povedať, že učili všetci.
Dragon Times: V skutočnosti som dúfal, že túto otázku nasmerujete k vašemu tréningu v Jundokane potom ako sa zavrelo Záhradné Dojo Chojun Senseia.
Morio Hiagonna: Zdá sa mi to ako včera čo mi An´ichi zavolal do môjho domu a poprosil ma, aby som mu pomohol s opravou starej makiwary v Jundokan Dojo, alebo vyčistil dvor a pomôcky na Hojo Undo. Bolo to práve v Jundokane, kde ma An´ichi Sensei začal skutočne učiť. Vysvetľoval mi každý najmenší detail ktorí sa naučil od Zakladateľa o našej metóde a bol som fascinovaný jeho znalosťami. Keď na to myslím, znovu zažívam to chvenie a vzrušenie z môjho vtedajšieho tréningu. An´ichi sensei dával pri tréningu zo seba všetko a od nás očakával to isté. Nanešťastie toto viedlo k nedorozumeniam s Miyazato Senseiom, ktorý bol Dojo Cho. Miyazato Sensei cítil, že An´ichi Sensei je príliš neústupný a jeho železná disciplína, spolu s jeho fyzickými požiadavkami, ktoré kládol na svojich študentov, spôsobia stratu našich členov a tím aj príjmu.
Dragon Times: Hoci riskujem, že sa budem opakovať, môžeme teda povedať že ste sa nikdy neučili od nikoho iného s výnimkou An´ichi Senseia?
Morio Hiagonna: To je správne. Avšak, je pravda, že aj ostatní mi z času na čas ponúkali svoje rady, dokonca aj keď už som bol starší. Napríklad Miyazato Senseim mi možno dva, alebo tri krát ročne kontroloval moju Sanchin počas všetkých rokov čo som bol v Jundokane, ale mojím učiteľom bol a je An´ichi Sensei. Musím povedať, že Miyazato Sensei bol ku mne osobne veľmi milý, ale mal zvyk hovoriť zlé veci o ľuďoch za ich chrbtom, čím som sa takisto cítil veľmi nepríjemne.
Dragon Times: Je to dôvod, prečo ste opustili Jundokan?
Morio Hiagonna: Na odchod z Jundokanu som mal niekoľko dôvodov. An´ichi Senseiovi nebola preukazovaná tá úcta ktorú by si zasluhoval. Takisto, keď Miyazato Sensei chcel zmeniť detaily Kata, An´ichi Sensei protestoval a na mieste sa odohrala veľmi horúca diskusia, čo bolo nadmieru nepríjemné. Také som nemal rád tabuľu vystavenú na verejnosti, kde boli mená tých, ktorí nezaplatili poplatky do Dojo, myslím si, že to bolo veľmi ponižujúce a takisto tu bola záležitosť požičky, ktorá bola zobraná za účelom vystavania Jundokanu. An´ichi Sensei zaplatil za budovu Jundokanu veľa a musí byť ujasnené že z vlastných peňazí a neočakával preplatenie čohokoľvek. Avšak, v skutočnosti boli náklady za budovu zaplatené z pôžičky, ktorej ručil Harno Kochi a ako som pochopil, nebola nikdy splatená, čo v obrovskej miere nahnevalo An´ichi Senseia. Odišiel, aby sa pridal k stráži obchodníkov a keď sa Jundokan pre mňa následkom toho veľmi zmenil, ale cvičieval som tam dokonca aj potom, hoci len občas.
Dragon Times: Takže odtiaľ pochádza to obvinenie, že An´ichi odišiel z Okinawy aby sa vyhol plateniu svojich dlhov?
Morio Hiagonna: Presne! V skutočnosti boli veci ale úplne inak. Veľmi vela svojich vlastných peňazí minul na Jundokan, potom odišiel, aby sa pridal ku kupeckej stráži aby si zarobil na slušný život - život na Okinawe bol v tých časoch stále veľmi ťažký. Keď bol zdroj tohoto obvinenia - že An´ichi opustil Okinawu aby sa vyhol plateniu dlhov - konfrontovaný iba pomerne nedávno, odmietol povedať čokoľvek na túto tému!
Dragon Times: Toto obvinenie vyzerá ako niečo čo je kultúrnou tradíciou Okinawskej spoločnosti Karate. Kritici Gichina Funakoshiho vyhlásili, takisto bez prítomnosti akéhokoľvek dôveryhodného dôkaz, že opustil Okinawu aby sa vyhol plateniu dlhú. Možno je to nevyhnutný následok byť úspešným majstrom Karate, obzlvášť keď trénujete študentov, ktorí sa stanú medzinárodne slávnymi.
Morio Hiagonna: Môžete mať pravdu. An´ichi Sensei mi povedal, že Miyazato Sensei bol znepokojený, keď počul že moje Yoyogi (Tokio) Dojo bolo veľmi zaneprázdnené a predpokladal tím, že zarábam veľa peňazí. V skutočnosti všetky tieto peniaze išli majiteľovi Dojo a ja som dostával iba malý plat a miesto, kde som spal. Plat som dostával iba za dni, kedy som učil v Dojo, ak som odišiel mimo napríklad na Gasshuku, za to som platený nebol. Nechápal som aký bol problém, alebo či vôbec bol nejaký problém ohľadom peňazí, alebo niečoho iného až do júla 1981, kedy ma Ryosei Aragaki požiadal, aby som sa vrátil späť do Jundokanu. Povedal som mu, že už som si to rozmyslel a nemienim to meniť. Potom v auguste 1981 na šampionáte v Osake som bol požiadaný aby som sa zúčastnil na stretnutí a bol som prekvapený, keď som tam našiel Miyazato Senseia. Sťažoval sa, že keď som bol doma na Okinawe nikdy som ho neprišiel pozireť. Naozaj som nechápal o čom hovorí, nemal som žiadny dôvod ísť ku nemu na návštevu. Hoci ho rešpektujem ako študenta Chojun Senseia, nebol však mojím učiteľom ani ničím podobným a naozaj som nevedel čo mám za daných okolností robiť. Pán Arimoto, ktorý bol takisto prítomný na tomto stretnutí, mi povedal, že by som sa mal Miyazato Senseiovi ospravedlniť a tak som to urobil a už na to viac nemyslel.
Dragon Times: Ďalším obvinením je, že nemáte Dojo v Japonsku, ani na Okinawe a že tam ste neznámy.
Morio Hiagonna: Neviem ako, alebo odkiaľ pochádzajú tieto príbehy. Moje Dojo na Okinawe bolo založené v okrese Makisi, mesto Naha v roku 1981 a odvtedy nepretržite operuje. Tetsuji Nakamura, ktorý zvykol byť mojím asistentom v USA, teraz pracuje v našom Dojo v okrese Shinjuku, mesto Tokio a v skutočnosti, zajtra odchádzam na Gasshuku do Japonska. Makishi Dojo sa stalo obzvlášť dobre známy, pretože v ňom British Broadcasting Corporation (BBC) urobila v roku 1982 televízny dokument o okinawskom Karate.
Dragon Times: Preto sa spýtam túto otázku. Videl som dokument na BBC a hoci som obdivoval vašu skromnosť, bolo to viac o vašom Karate ako o akomkoľvek inom. Dennis Waterman bol komentátor, ktorý si myslí, že BBC na túto šou minula veľa peňazi a pamätám si že väčšinou tam boli pohľady z Makishi Dojo a okolitej oblasti. V skutočnosti sa zdalo, že vaše Dojo je na tak Okinawe veľmi známe, že britský karatista, ktorý tam išiel trénovať o tom napísal do časopisu Fighting Arts International. Hovoril v ňom, že po tom ako prešiel všetkými imigračnými povinnosťami sa spýtal ako sa dostane do Higaonna Dojo, bol tými istými úradníkmi, ktorí vybavovali jeho víza naložený do taxíka a vodič dostal inštrukcie ako ho odviezť do Makishi Dojo.
Morio Hiagonna: Takisto som ten článok videl a myslím si že trošku preháňal. Možno prípad mladíckeho nadšenia.
Dragon Times: Chcel by som sa presunúť k pomerne spornému subjektu stupňov Dan. Viem že na toto máte pomerne silný pohľad na túto vec, ale na verejnosti hovoríte veľmi málo. Môžeme počuť váš názor?
Morio Hiagonna: Stupne Dan sa stali dôležité, pretože môžu spôsobiť veľa problémov. Chojun Miyagi Sensei odmietol udeliť stupne Dan a bojové umenia nemalo stupne Dan až kým ich neadoptovalo Judo. Ja som dostal od Miyazato Sensei tretí Dan na svojich prvých skúškach, ktorých som sa zúčastnil keď som bol len niečo viac ako dieťa a nič to pre mňa neznamenalo, vtedy, ani teraz. Nikdy som si neobliekol pás. Súhlasím, že pre študentov by mal byť nejaký merateľný pokrok, ale na vysokej cene. Môžu spôsobiť nespokojnosť, hašterenie a viesť k nadmernej pýche v seba, čo je úplným opakom toho, čo by mal rozvinúť v študentovi tréning bojových umení. Každý má odlišný štandard, takže nevyhnutne musia byť rozdiely medzi úrovňami študentov z rozličných Dojo, dokonca aj keď majú rovnaký stupeň a potom sa začína politika. Verím, že by mali byť len čierne pásy a biele pásy a dôraz by mal byť kladený na tréning a nie na zhromažďovanie stupňov.
Dragon Times: Prosím, povedzte nám niečo viac o tréningu z vašej skúsenosti.
Morio Hiagonna: Je mi potešením povedať, že môj tréning sa za tie roky tvrdo zmenil. Nedávno som začal študovať meditáciu so Sakiyama Senseiom, ktorý je slávnym zenovým mníchom. Každý deň behávam, cvičím Hojo Undo, Kata a takisto meditáciu. Moja rodina ma podporuje tak ako vždy, takže som slobodný a môžem trénovať aspoň šesť hodín denne. Samozrejme musíme mať na pamäti, že fyzický tréning je len bránou k majstrovstvu mysle. Preto sa musíte snažiť, aby ste cez tréning dosiahli skutočnú ľudskosť. Ak sa tak nestane, je ťažké, ak nie nemožné, prerásť až za čisté fyzično, pretože vaša myseľ je navždy zatemnená myšlienkami na materiálne veci, pýchu a pohŕdaním ostatnými a podobnými negatívnymi pocitmi. Dobré Karate robí dobrých ľudí a ja sa cítim zodpovedný za odovzdanie toho čo mi bolo dané. Je to spôsob ako poďakovať mojmu učiteľovi, An´ichi Miyagimu a dúfam aj ako vypestovať viac dobrých Karate ľudí, ktorí to budú robiť ďalej. Pretože učím tak veľa, mám zodpovednosť trénovať tak tvrdo ako môžem, aby som odovzdal svoje vedomosti tak čisté ako je to len možné. Ak tvrdo necvičíte, nemali by ste sami učiť!
Dragon Times: Nakoniec, všetci sme počuli o akceptovaní Goju Ryu ako starého bojového umenia v Nihon Ko Budo Kyo Kai. Ako k tomu došlo a čo to znamená?
Morio Hiagonna: Naozaj ma nezaujíma ako sa to stalo, proste to tak je. Komisia Ko Budo Kyo Kai jednomyseľným hlasovaním akceptovala, že Goju Ryu Kanryo Higaonnu a Chojuna Myagiho je rýdze a staré bojové umenie a že jeho história bola správne vylíčená ako Budo a nie ako šport. Všetci sme potešení výsledkom ako záznamom práce našich zakladateľov tým najvhodnejším spôsobom.
Dragon Times: Ešte jedna posledná otázka o budúcnosti. Je ešte niečo čo by sme mali vedieť?
Morio Hiagonna: Všetko beží výborne, moje knihy výjdu v japončine v spolupráci s americkým nakladateľom a ako viete práve som dokončil sériu technických video programov Goju Ryu. Som veľmi zaneprázdnený, ale stále cítim že som len začal pracovať na tom čo mám v úmysle robiť.
Poznámka: Rád by som požiadal každého, kto má aj tie najmenšie pochybnosti o schopnosti, znalostiach, charaktere, alebo etikete Higaonnu Senseia aby s ním trénoval a rozhodol sa na základe vlastnej skúsenosti, čo z toho je pravda a čo nie.
Morio Higaonna je inštruktor, ktorého Don Draeger označil ako "Najnebezpečnejšieho muža v Japonsku v reálnom boji." Ktorého Terry O´Neill, slávny európsky Shotokan šampión (Kata a Kumite) nazýva "ten, ktorý stojí najbližie toho, čo môžeme označiť ako model klasického majstra Karate." O ktorom náš vlastný Harry Cook povedal, keď sa ho spýtali; "Kto je najdokonalejším bojovým umelcom ktorého ste kedy videli"?
"Z japonských učiteľov musím povedať, že to je Morio Higaonna. Higaonna Sensei to dokáže robiť všetko: jeho základná technika je veľmi silná, jeho Kata sú vynikajúce a dokáže ukázať mnoho bunkai pre každú Kata. Nie je ani tieň pochybnosti o jeho bojovej schopnosti a je vzrušujúce ho pozorovať. Chodili sme na jeho ukážky v Tokiu a vždy ste boli radi, že nie ste jeho asistentom! Je veľmi dobrý aj v úchopoch; ak sa ku vám dostane blízko, máte veľký problém."
Moje ohodnotenie – mimo Karate. Ak človek letí tisícky miľ, len aby urobil krátku ukážku; tam ho presviedčajú, aby nasadol do limuzíny, ktorá ho má vyzdvihnúť na letisku (kde čakal na autobusovej zastávke), potom odmietne všetky náklady a honoráre, pretože "to bolo pre priateľa," – tak to je ten druh človeka akým je Morio Higaonna!
Dragon Times: Sensei, prečo ste po prvý raz išli do Karate Dojo a začali s tréningom?
Shuichi Aragaki: Môj starý otec, Aragaki Ryuko, učil Karate Chojuna Miyagiho keď bol ešte dieťa vo veku 10 rokov.
Dragon Times: Tak je to!?
Shuichi Aragaki: Ano! Chojun Sensei bol tak dobrý, že ho môj starý otec zobral a spolu s Kanryo Senseiom trénoval.
Dragon Times: Koľko rokov mal v tom čase?
Shuichi Aragaki: Medzi 10 až 12 rokov. Rodina Miyagi žila vedľa môjho starého otca, takže Chojun Sensei s ním trávil veľa času a cvičil Karate. Môj starý otec ho naučil ako udierať a daľšie základné veci ako toto. Starý otec bol o trinásť rokov starší ako Chojun Sensei. Jedného dňa mi povedal, že Chojun Sensei ho poprosil, aby mu podržal gety (drevenné sandále, obuv), pretože si ide vybrať niekoho na ulicu, aby sa s ním pobil. Povedal môjmu starému otcovi „skry sa a dávaj na mňa pozor. Ak prehrám, uteč.“ Starý otec zistil, že potrebuje tvrdého majstra aby sa naučil kontrolovať sám seba a tak ho zobral na cvičenie s Kanryo Higaonna Senseiom. Potom naša rodina odišla na Tajwan a stratili sme kontakt s Chojun Miyagi Senseiom. Po vojne sme sa vrátili na Okinawu a obnovili náš kontakt. Jeho Dojo bolo v Tsuyobe a starý otec ma zobral k Chojun Senseiovi a stal som sa študentom v Záhradnom Dojo. A takto som začal s tréningom.
Dragon Times: Tákže máte s Chojun Senseiom celkom zaujímavé spojenie.
Shuichi Aragaki: Nie osobne, nie vtedy, ale počul som o Chojun Senseiovi veľmi veľa od svojho starého otca. V tom čase Chojun Sensei odmietal prijímať študentov, trénoval len s An´ichi Miyagim, ale súhlasil, že kvôli mojmu starému otcovi vezme aj mňa.
Dragon Times: Kedy to bolo?
Shuichi Aragaki: V roku 1951. Bol som učiteľom na základnej škole. Cez deň som pracoval a po večeroch som išiel do domu Miyagi Senseia a trénoval som. Vždy na nás čakal v rohu Dojo, kde sedel v seiza. Takže aj keď som sa necítil na to, aby som tam šiel, naozaj som musel, pretože on na nás čakal každý večer. Za tréning od nás nechcel nič, žiadny poplatok.
Dragon Times: Pre vašeho učiteľa to muselo byť ťažké.
Shuichi Aragaki: Dostával plat za výuku polície, takže nikdy nepýtal poplatky od študentov.
Dragon Times: Muselo to byť ťažké pre študentov, mať ťakýto druh zaväzku, povinností, zodpovednosti.
Shuichi Aragaki: Dva krát do roka počas O Bon a Nového Roku, ako bolo zvykom, sme mu dávali darčeky. Každý deň sme prichádzali o 5tej, aby sme mu nasekali drevo na kúrenie, naťahali sme mu vodu zo studne a vyčistili záhradu ešte predtým ako sa začal tréning o 6tej. Takže sme Chojun Senseiovi prispievali aspoň našou prácou. Po vojne bol život veľmi tvrdý a každý bol chudobný.
Dragon Times: Iba dvaja študenti, vy a An´ichi Miyagi?
Shuichi Aragaki: Správne.
Dragon Times: Počul som, že Chojun Miyagi a Choki Motobu spolu raz bojovali. Je to pravda?
Shuichi Aragaki: Tak to som počul aj ja, ale najlepšie bude, ak túto tému nebudem komentovať. Obidvaja boli veľkými osobnosťami Karate, ktorí založili školy Karate, takže z rešpektu ku nim o tom nechcem nič hovoriť.
Dragon Times: Kedysi boli tieto boje pomerne obvyklé, nie je tak?
Shuichi Aragaki: Kedysi áno. Inokedy som počul od riaditeľa základnej školy, že v Koto Oyama v Shuri boli vždy nejakí ľudia, ktorí prijali výzvu na boj. Viete, kakedameshi. V Nahe na cintoríne ste vždy mohli nájsť niekoho, kto rád preskúšal vaše zručnosti. Dokonca aj keď ste sa prechádzali po ulici a videli ste niekoho, kto kráčal smerom k vám, kto vyzeral silný, alebo tvrdý, alebo mal nepríjemné spôsoby mohli ste ho vyzvať na kakedameshi. Nebolo to príliš ako skutočný spor, alebo skutočne urputná konfrontácia, skôr to bol test schopnosti. Ak ste vyzvali niekoho oveľa silnejšieho, alebo oveľa slabšieho, mohli ste to odvolať. Ak ste stretli niekoho na vašej vlastnej úrovni, mohli ste bojovať. Nebolo obvyklé aby bol niekto skutočne vážne zranený.
Dragon Times: Hovoria, že kedysi sa na Okinawe nerobilo v Dojo kumite.
Shuichi Aragaki: Nie, robilo sa aj v Dojo, aj mimo neho. Keď ste opustili Dojo, museli ste si dávať pozor, pretože ľudia viseli okolo aby zatiahli nejakého študenta do boja a aby videli, akí sú dobrí. Na ceste domov ste sa vyhýbali temným alejám a vždy ste si museli dávať pozor, že vás nikto nesleduje. (pokračovanie)
Dragon Times: Počul som, že niektorí ľudia hovoria, že Miyagi Sensei bol gentleman. Niektorí hovoria, že naháňal hrôzu. Aká je vaša osobná skúsenosť?
Shuichi Aragaki: V skutočnosti Miyagi Sesnei naháňal veľkú hrôzu, po pravde bol až desivý. Nemohol som sa ku nemu ani priblížiť, takú mal auru. Keď cvičil Karate, jeho oči žiarili a vyžaroval silu. Bol skutočný Bushi. Jeho uprený pohľad bol zastrašujúci. Keď sa so mnou rozprával, pripútal ma svojimi očami a ja som sa bál. Bolo to ako keď sa had pozerá na myš. Keď sa na mňa pozeral, nemohol som sa ani pohnúť. Avšak v rodinnom živote to bol jemný a milý muž. Počas tréningu bol veľmi tvrdý a plieskal nás, pretože keď vám niečo počas tréningu povedal mohli ste to zabudnúť, ale keď ste boli plesknutý, vždy ste si zapamätali. Veľmi som sa bál jeho plesknutia. Kedysi mi moji starší inštruktori (Sempai) hovorili, že keď ste sa spýtali otázku, mohol vás ignorovat. Avšak keď som trénoval v jeho Dojo, bol starší a vyzretejší. Ak sme mu položili otázku, detailne nám všetko vysvetlil, takže si myslím, že som mal veľké šťastie, že som s ním trénoval vtedy, kedy som trénoval.
Dragon Times: Ako Miyagi Sensei trénoval svojich študentov?
Shuichi Aragaki: Záhrada Chojun Senseia bola jeho Dojo. Bola malá, ale boli tam obrovské kamene. Hovoril presuň ten kameň tam, potom ho posuň tam, potom ho posuň späť. Tri mesiace pred tým ako som začal trénovať som čistil záhradu a upratoval dom. Keď si na to pomyslím teraz, tak ma skúšal aby videl či to s tréningom myslím vážne, alebo nie. Samozrejme že v tom čase tam bol iba jeden študent, An´ichi Miyagi. Jediný dôvod prečo ma Chojun Sensei prijal ako študenta bolo kvôli jeho vzťahu s mojím starým otcom.
Dragon Times: Cvičil Miyagi Sensei v tom čase Sanchin?
Shuichi Aragaki: Testoval naše shime. Mali sme oblečené len krátke nohavice, nie Karate Gi a on nás mohol udierať po ramenách, nohách, tele, úplne všade. Kvôli tomu sa naša technika zlepšovala a naše telá silneli.
Dragon Times: A čo ostatné Kata?
Shuichi Aragaki: Naučili sme sa Gekki Sai Dai Ichi, Saifa, Seiyunchin, Shisochin a Sesan, v tomto poradí. Väčšinu času sme trénovali, aby sme boli silní s použitím chi´ishi, sashi, kongo ken a makiwara. Trávili sme na tom veľa času, pretože sme boli mladí. Ako výsledok som dokonca aj v mojom veku schopní robiť tie isté veci ako mladí ľudia.
Dragon Times: Ako tréning s Miyagi Senseiom zmenil váš život?
Shuichi Aragaki: Ako som začal dochádzať do Dojo Miyagi Senseia, zmenil sa. Venoval som sa Karate. Hoci som cez deň pracoval a cvičil iba v noci, dokonca aj počas práce som myslel len na Karate a bol som ním veľmi ovplyvnený. Karate ma urobilo trpezlivým a dalo mi silné zdravie. Teraz mám takmer sedemdesiat ( nar.1929), ale odkedy som začal cvičiť v Dojo Chojun Senseia, nikdy neminul deň bez toho, aby som hlboko nemyslel na Karate. Môj senior mi povedal, že tréning Karate je dokončený keď umriete. Skončili ste až keď vás uložia do truhly.
Dragon Times: Zmenilo sa Goju Ryu od smrti Miyagi Senseia?
Shuichi Aragaki: Mesiac pred smrťou Miyagi Senseia som odišiel na štúdium do Tokia. Nasledujúci rok som sa vrátil späť na Okinawu a potom znova išiel do Tokia. Mohol som vidieť, že tréning na pevnine sa v tom čase zmenil.
Dragon Times: A čo na Okinawe?
Shuichi Aragaki: Nie príliš.
Dragon Times: Ako môžete porovnať Goju Ryu Morio Higaonna Sensenia s tým, čo ste sa naučili od Chojun Miyagi Senseia keď ste boli mladším?
Shuichi Aragaki: Je to také isté. Také trénuje základný silový tréning se chi´ishi, sashi, rovnako ako ja. To je jeho politika. Takisto používa chi´ishi, sashi a makiwaru tak ako ja, keď som trénoval s Miyagi Senseiom. Tréning na makiware je veľmi dôležitý. Kedysi sme rozvíjali našu silu cvičením Hojo Undo, udieraním do makiwary a veľmi serióznym tréningom Kata. Ľudia ako Morio (Higaonna) Sensei a ja sa staráme o túto tradíciu.
Dragon Times: Sensei, veľmi pekne vám ďakujeme za váš čas. Radi sme sa s vami rozprávali.
T: Právě jste se vrátil z Okinawy, kde jste tři týdny cvičil se Senseiem Higaonnou.Z jakého důvodu jste se tam vydal?
EM: Chtěl jsem cvičit se Senseiem Higaonnou delší dobu než pouhých 7 dnů tak jako na běžném Gasshuku a také proto, abych se zúčastnil jeho osobních tréninků. Doprovázel mě jeden z mých studentů – Senior instruktor Gary Excell. Po našem příletu dorazil také na Okinawu Tesuji Nakamura – Senior instruktor z Kanady. Rozhodně mne návštěva Okinawy nezklamala a tím,že jsem měl více času na cvičení, tak mi to mi umožnilo věnovat větší pozornost detailům ve cvičení a správnému držení těla. Se Senseiem Higaonnou jsem cvičil každý den, vyjma asi dvou či třech tréninků, které vedli starší instruktoři. Tréninky byli skvělé, jen rozvrh dne byl však poněkud vyčerpávající. Vstávali jsme ve 4 hod ráno,snědli lehkou snídani a vydali se na cestu do domu, kde bydlí Sensei.Odtud jsme pak šli společně asi 50 minut do zenového kláštera v Shuri.Tam jsme seděli hodinu až dvě a praktikovali zazen. Poté jsme si dali lehkou snídani se zenovým mistrem Sakiyama-roshim a Higaonnou-senseiem. Pak jsme šli do Senseiova dojo, kde byl dvouhodinový trénink. Skládal se z hojo undo – nigiri game (keramické vázy – pozn. př.) a kata Sanchin se Shime. Pak jsme se věnovali detailně dalším kata a opakovali celou řadu složitějších technik. Další tréninky jsme měli i odpoledne a večer.
T: Právě jste při cvičení předvedl několik lehce odlišných prvků v kata, pocházejí také z vaší návštěvy na Okinawě?
EM: Tento trénink kata byl výsledkem mého cvičení s Higaonnou senseiem na Okinawě. Cvičili jsme každou katu lehce odlišným způsobem v závisloti na technickém stupni a věku.To ale není žádná novinka, Sensei tímto způsobem učí vždy.
T: Zamýšlíte vytvořit nějaké standardy pro kata-bunkai?
EM: Nabídka mnoha výkladů Kata bunkai může být pro začátečníka či středně pokročilého matoucí, zvláště při přípravě na zkoušku. Goju Ryu kata mají celou řadu výkladů, a tak si myslím, že je lepší,když senior instruktoři dávají studentům konkrétní informace.
T: Jsou standardy v okinawském Goju-Ryu stejné v Evropě, Rusku a některých bývalých zemích Sovětského svazu?
EM: Nelze se vyhnout rozdílům v pohledu na standardy v jednotlivých zemích.Vždyť ty se liší i v rámci jednotlivých dojo i v naší zemi. Ale obecně řečeno,myslím, že mnoho zemí bývalého východního bloku má spíše tendenci k soutěžnímu výkladu kat.
T: Máte nějaké zábavné historky z vašich cest do různých členských států IOGKF?
EM: Ano, na jednu si vzpomínám. Byl jsem na návštěvě v Baku, Azerbajdžán. Zúčastnil jsem se tam několika různých akcí. Jednou z nich byla i svatba natáčená místní televizí, zhruba za účasti 500 lidí. Skupina, která tam vystupovala hrála typické místní hity, které mají blízko k arabské hudbě. Moderátor mě pozval jako anglického instruktora karate k mikrofonu a zeptal se, co si myslím o této skupině a jaký mám názor na tento styl hudby. Než jsem se nadál, spustila kapela jeden z hitů a já byl vyzván, abych něco zatančil. Zůstal jsem stát uprostřed parketu úplně sám, zabírala mě kamera, zatímco jsem napodoboval pohyby Anthony Quinna z Řeka Zorby.
T: Proč tak trváte na dodržování jemných detailů při cvičení Kihon?
EM: Najít odpověď není vůbec obtížné. Stačí, když se podíváte na našeho Senseie (Higaonna Morio Sensei pozn.př.) a celou řadu jiných okinawských a japonských mistrů. Všichni jsou aktivní a cvičí i v šedesáti a sedmdesáti letech. Proto také cítím a učím, že správné držení těla a cvičení Kihon a katy Sanchin jsou zásadní pro dobré zdraví, pokud se cvičí správně a pod dobrým vedením.
T: Kam směřuje asociace EGKA do budoucna s ohledem na tradiční karate?
EM: Současná doba je skvělá především pro děti. Potvrdilo se, že skutečná disciplína v tradičním tréninku karate může hrát hlavní roli ve vývoji dítěte, jako protiklad moderních stylů soustředících se pouze na bojové aspekty. Rád bych viděl tradiční karate ve školním curriculu. Myslím si, že karate může dnešním mladým nabídnout pocit disciplíny a větší sebevědomí do života.
T: Plánuje letos Sensei Higaonna opět navštívit Anglii?
EM: Ano, jsem si tím jistý. Loni si užil svůj pobyt v Merseyside a setkal se tam i s některými instruktory, kteří ho navštěvovali v 70 letech, jako jsou Sensei Terry O´Neil nebo Sensei Dennis Martin.
T: Jak došlo k současnému rozdělení EGKA? Co se stalo?
EM: Je nevyhnutelné, že lidé mění své názory tak, jak stárnou. Jejich názory se také mohou lišit v pohledu na trénink. To je v základu i stručně řečeno, co se stalo mezi Georgem Andrewsem a mnou. EGKA pokračuje stejně jako vždy, jen Sensei George již není jejím Šéfinstruktorem. Já jsem i nadále Šéfinstruktorem EGKA, za asistence mnoha svých Senior instruktorů. Mnoho instruktorů a dojo opustilo EGKA za 30 let jejího trvání a my bychom rádi většinu z nich uvítali zpět.
T: Co vy osobně máte z Goju Ryu nejraději?
EM: Když jsem býval mladší, neostýchal bych se říci,že různé formy kumite a otužování. Nyní jsem však již vyzrálejší, stále rád cvičím kumite, ale co mě skutečně fascinuje ,to jsou bloky na krátkou vzdálenost,protiútoky a pohyb do zakončení pákou nebo škrcením. A také si myslím, že toho stále nevím spoustu o katě Sanchin a její úloze, kterou hraje v ostatních kata. Snažím se cvičit Sanchin každý den.
T: Jakou radu by jste dal tomu, kdo by chtěl začít s bojovým uměním?
EM: To záleží na osobní potřebě i věku.Myslím si ale, že pro děti je vynikající judo. Zvláště kombinace karate a judo je ideální pro fyzické vzdělávání dětí. U dospělých je to podobné ,judo by se ale mohlo nahradit i nějakým jiným stylem,který využívá hmaty a také bych zvolil styl karate, který má možnost otužování a zápasení. Když jsem byl na Okinawě slyšel jsem jedno přísloví, že „je lepší strávit pár let hledáním učitele,než rychle začít cvičit“. Shrnuto, řekl bych: „Zvaž své potřeby a najdi si dobrého učitele.“
T: Děkuji vám za váš čas.
EM: Bylo mi potěšením.